Počul som raz,že odčina je nielen zem ohraničená hranicami,kraj,kde sme sa
narodili a ktorý máme naradšiej,ale že je to i obloha,čo sa belasie nad týmto
krajom
I vrba,čo tu zvučí, i vtáčik čo tu spieva,i hora,čo tu hučí.
i kvieta, čo tu rastie,i smiech,čo tu zazvoní,i každá slza,čo tu vipadlo.
Zo smútku a radosti,z nevädza
našej a z našich bralísk,z našich
chalúpok,z našej historie,povestí
a bají,že je naša krv a naša odčina
sporiadaná.
I verím že je tak.
prepísala Zuzka
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára