Žiacke výroky o čítani - zozbieral Václav Richter

Najlepší darček na Vianoce je kniha, ale sestra už dve má.

V tomto roku som prečítam  veľa kníh a  obe boli pekne.

Na hodine  čítanie si pod lavicou rád  niečo prečítam.

Zajtra ráno neprídem do školy.

Pani učiteľka povedala,že toho, kto sa naučí  básničku, nechce ani vidieť.



                                                                                z knihy Nahánečka áut.
                                                                                                   


.      prepisala Zuzana

Čo vedeli už naši prarodičia

Marcový prach a májové blato,
to je sedliakovi nad zlato.


Na Jozefa  si  vtáčatá
na  ľupčianskom jarmoku
pesničky kupujú.

Keď na Veľký piatok nie je mráz,
býva mnoho hríbov.

Začiatkom apríla
opiľuj suché konáre,
budú dobré lekváre.

prepísali Damián a Fabián

Rým - Ľubomír Feldek

Rým je slovo ako dom
pod iným ako pod snehom.

Dom nový tvar dáva snehu
a sneh domu.
Básnik príde ešte nehu
pridať k tomu.

Rým -
dom,sneh a dym...

              (Z knihy Jantárový svet)

Keď slnce zasvieti - ľudová riekanka

Keď slnce zasvieti,

zima preč odletí.

Už letí, už letí,

radujú sa deti,

slnko pekne hreje,

na deti sa smeje.

prepísala Lenka

Žart - Elena Čepčeková

Jedna mačka, dve mačky

najedli sa omáčky

a  zaspali blažene

na povale na sene.

Keď to myši zbadali,

hneď si všetko zrátali.

Spravili žart prostý,

zviazali im chvosty.

prepísala Vaneska

Ide zima - ľudová pieseň

Ide zima, ide mráz,
kam sa, vtáčik, kam schováš?
Schovám sa do javora,
to je moja komora.


Ide zima, ide mráz,
kam sa, vtáčik, kam schováš?
schovám sa do čečiny,
to sú moje periny.

prepísal: Braňo a Karin

Počul som raz, že... - J. C. Hronský

           Počul som raz,že odčina  je nielen zem ohraničená hranicami,kraj,kde sme sa
           narodili a ktorý máme naradšiej,ale že je to i obloha,čo sa belasie nad týmto
           krajom
           I vrba,čo tu zvučí, i vtáčik čo tu spieva,i hora,čo tu hučí.
           i kvieta, čo tu rastie,i smiech,čo tu zazvoní,i každá slza,čo tu vipadlo.
           Zo smútku a radosti,z nevädza
           našej a z našich bralísk,z našich
           chalúpok,z  našej historie,povestí
           a bají,že je naša krv a naša odčina
           sporiadaná.
                       I verím že je tak.

prepísala Zuzka

Rozprávka o tom prečo je ujec ujcom - Ľubomír Feldek

Ľubomír Feldek

Toto je náš dom. Kto v ňom býva?

Mama.
To je preto mama,
lebo som jej, lebo má ma.

Tata.
To je preto tata,
že vie strieľať ta-ta-ta-ta.

Majú synka.
Prečo synka?
Nuž-stále je samá sinka.
A to som ja.


A kto ešte býva v našom dome?

Dedko.
To je preto dedko,
že ho predbehne aj dietko.

Babka
To je preto babka,
že nezje vic ako bábka.

Majú vnuka.
Prečo vnuka?
Nuž-čertík mu všetko vnuká
A to som zase ja.

A  okrem nášho domu sú aj iné domy.
Ked okolo niktorého dome idem, ktosi na mňa z okna zakričí :

-Pod aj ku mne! aj z môjho si ujedz!
A preto je taký človek
ujec.




 

Telefón - Ľubomír Feldek

Jedna starká klbko mala,
do ucha si koniec dala,
hodila ho z okna von,
urobila telefón.

Kotúľaj sa ,klbko, k parku,
jeden starký sedí tam,
na kus reči čaká starkú,
ja som sama,on je sam.

Gúľalo sa klbko k parku,
urobilo v plote škárku,
rybárovi rybu v jarku,
na námestí kvetinarku
a hladnému kúsok párku,
až zastalo pred parkom
druhým koncom pri starkom.